Blog uživatele evita

Po dvoch rokoch

Zdravím všetkých. Ozývam sa po dvoch rokoch. Ani sa mi nechce veriť že sú to už 2 roky, ako som tu nič nenapísala.

Neustále sa zlepšujem. V decembri som bola na kontrole na neurológii. Ruky sú už 2 roky úplne bez nálezu a prvýkrát neurologička skonštatovala že aj nohy sa už lepšia. Ja zlepšovanie v nohách už cítim od začiatku ako som začala atb. Najprv to bolo na striedačku - zlepšenie, zhoršenie, hoci sa spočiatku zdalo, že je tam viac zhoršenie. Ale to zlepšovanie išlo po malých krôčikoch. Teraz možno rok už cítim len zlepšovanie. Fungujem celý deň - striedavo chôdza, státie, sedenie a v každej polohe niečo robím. Von stále pri chôdzi používam trekové palice, ale chôdza je istejšia, rýchlejšia, kroky dlhšie, Vzdialenosť, ktorú som prešla možno za 20 min zastavujúc po 2-3 krokoch, teraz prejdem za pár minút a samozrejme bez zastatia, hoci musím aj zísť schodík z chodníka na cestu.

Stále chodím na biorezonanciu. Postupne sa odhaľovali problémy, ktoré ma vôbec neprekvapili že sú a bola som rada, že sa konečne odhalili problémy ktoré som cítila že sú, ale nikto ma nepočúval. Najväčsí problém - ischias. Stále som sa sťažovala na bolesť v krížoch až niekde v kostrči, klboch. Po začatí terapie na ischias niekoľkokrát som zacítila silnú bolesť od krížov, cez zadnú časť stehna, koleno, členok až do veľkého palca. Bolo to ako silný krátky zásah el. prúdom po nervovej dráhe. Terapiu na ischias dostávam už viac ako 1 rok. V nervoch som mala vírus. Pred 2 mesiacmi na kontrole, keď som doktorovi povedala o bolesti, svrbení a píchaní v chodidlách, čo je podľa mňa prejavom oživovania nervov, mi doktor oznámil že periférne nervy mám funkčné na 15%. Viem že je to dôsledok rozpadu myelínu, Dostávam na to terapiu, napráva sa to ale pomaličky. Ako všetko u mňa. Ale podstatné je, že sa to napráva a ja to aj cítim.

Ešte som mala diagnostikovanú nefunkčnú štítnu žľazu kvôli nízkej hladine jódu. Toto ma veľmi prekvapilo, lebo som chodila na kontroly do endokrinologického ústavu a tam mi nezistili žiaden problém so štítnou žľazou. Tak som sa nahnevala a už som sa tam ani neukázala a už tam ani nepôjdem. Brala som jód. Je to jediné, čo som musela brať popri terapii biorezonancie.

Búšenie srdca už je úplne preč. Asi pol roka som bez liekov na búšenie srdca. Niekoľkokrát som musela predtým volať rýchlu zdravotnú pomoc. Pri poslednej návšteve  RZP mi aj na ekg zistili problém. Hneď na to mi doktor biorezonanciou diagnostikoval vírus v predsieni srdca. Po tom, ako to diagnostikoval si pozrel moje EKG a presne EKG ukázalo problém v tej istej predsieni ako to on diagnostikoval pomocou biorezonancie. Dostala som na to terapiu a odvtedy som postupne intuitívne (cez zabúdanie)prestávala užívať liek na búšenie srdca.

Teraz dostávam terapiu na chrbticu a mám reakcie. Bolesti v chrbte, presne v miestach kde som mávala bolesti v minulosti. Napriek bolestiam je chôdza zase istejšia - známka, že bolesti znamenajú regeneráciu v chrbte a mieche.

Asi štvrť roka už neberiem žiadne doplnky okrem vitB12 - kvôli regenerácii myelínu. Denne jem vlašské a lieskové orechy, smotanový jogurt. Vždy pri kontrole mi doktor povie, čo mám jesť, aby moje telo dostalo zo stravy to, čo mu chýba.

Zhrnula by som problémy odhalené a liečené biorezonanciou - vírusy v mozgu, nervoch, v srdci, v dýchacích cestách, plesne. Bolo tam aj veľa ďalších problémov, ale toto sú asi hlavné. RS má v slovenčine a angličtine asi výstižnejšie pomenovanie SM/MS. Skleróza multiplex. Multiplex - multiplex/veľa problémov a skleróza - predčasné starnutie organizmu. Ale toto pomenovanie sa týka len prejavov. Nič nehovorí o príčinách. A už vôbec neexistuje žiadna účinná liečba. Biorezonancia je nielen komplexná diagnostika, ale aj dokáže odstrániť príčiny a pomôže organizmu s regeneráciou.

Kontrola na neurologii

V piatok som bola na pravidelnej polročnej kontrole na neurologii. Záver - ruky super, bez akéhokoľvek nálezu (roky tam bol nález). Nohy ešte stále s nálezom, hoci myslím si, že aj tam je zlepšenie - roky som neudržala nohy zohnuté, ihneď sa sami vystierali a keď mi ich doktorka držala, aby mohla klepnut po kolenach, aj tak sa ihned po klepnuti uplne vystreli. Teraz som ich drzala zohnute v kolenach a pri klepnuti na kolena ostali ani pribite k podlozke. Ani sa nepohli. Viem, ze toto nie je ok, ale urcite lepsie ako ked sa stale vystierali. Myslim si, ze toto je na ceste k zlepseniu. Spomenula som neurologicke, ze chodim na biorezonanciu - este nepocula o tom a prva reakcia bola, ze ma niekto podvadza. Opytala sa na akom principe to funguje,  nieco malo som jej povedala, opytala sa na stranku, ze im napise a nieco sa opyta. Ale za par minut povedala, ze pokial to posobi na imunitu, tak vsetko je dobre. K tomuto zaveru prisla pocas mojho vysetrovania. (podla mojho zlepsenia)

Ked sa tak zamyslam nad mojimi rukami, zacali sa zlepsovat ako som zacala atb. Jemna motorika je taka, ze do malinkej dierky na ihle (ani ju poriadne nevidim -potrebujem okuliare, ktore nemam) trafim nit na prvykrat a ihla je navlecena. Toto som nikdy nedokazala - ked som bola akoze ok, trafila som vzdy na druhy, treti krat, ale nikdy nie na prvy a to som mala oci vyborne a mala som vzdy ihlu s trochu vacsou dierkou.

Musim zase zabrdnut do regeneracie nervov. Pocas mojej choroby este pred atb som pravidelne niekolkokrat do roka mala priserne svrbenie ruk. Vzdy to islo od konceka prstov cez prsty, pomedzi prsty cez dlan a smerom hore ku laktu, kde to koncilo. Vzdy som sa isla z toho zblaznit. Prestala som aj nosit prstene a obrucku aj hodinky. Ziaden kov na ruke, lebo mi toto vyvolavalo drazdenie nervov a svrbenie. Ale svrbenie prichadzalo aj ked som nemala nic na ruke. Jedine co mi pomohlo, bol polarny medved. Poriadne som si snim vydrela miesta, ktore ma svrbeli. Prislo palenie, ktore vyvolal polarny medved a svrbenie prestalo. Vzdy to trvalo cca pol hod. Nemohla som sa ni dotknut ruky bez polarneho medveda, dotyk este zhorsil aj tak silne svrbenie, vzdy som sa musela zobliect, aj oblecenie ma drazdilo, vsetky chlpy na ruke v pozore. Toto prislo vzdy medzi atakmi, nikdy nie cez atak. Nikdy som to nepovedala ani neurologicke, lebo viem, ze by len pokrcila plecami. Myslim si (aj vtedy som si to myslela), ze to bola regeneracia,  alebo nieco co brani uplnemu odumretiu alebo znecitliveniu nervov, moje nervy na rukach bojovali a snazili sa urzat pri zivote. Ako som bola na atb, tak som sa mohla poskrabat po rukach a nic sa nedialo. Zaujimave je, ze toto som nikdy nezazila na nohach. Vlastne raz, ked som bola na atb viac ako 3 roky ma zacala svrbiet noha od kolena dole, ale intenzita bola slaba a preslo to samo, aj som sa mohla poskrabat a svrbenie s nezhorsilo. A nohy nie su stale v poriadku. Vzdy tam bol neporovnatelne horsi nalez ako na rukach.

Este jednu vec som zabudla napisat. V juli som bola na MR hypofyzy. Mikroadenom je prec, hypofyza je cista. Od augusta neuzivam norprolac na prolaktin, prestala som ho uzivat po operacii, lebo boli dolezitejsie veci. Na kontrolu prolaktinu som isla az tesne pred Vianocami, s doktorkou sme boli iste, ze prolaktin mi riadne vyletel, ale prekvapenie. Prolaktin je v norme!

Biorezonancia

V máji/kveten 2013 som ukončila ročnú prerušovanú atb liečbu. Koncom júla /červenec som išla prvý krát na biorezonanciu - diagnostika u lekára + prvá terapia. Diagnostika bola zaujímavá - najprv som dostala informácie čo mám jesť a čo nemôžem jesť. Potom nasledovala diagnostika po jednotlivých orgánoch - problém v žalúdku (hore) - dovtedy som považovala žalúdok za jediný môj zdravý orgán. Srdce - búšenie (známy problém). Keď lekár prišiel k mozgu, ihneď skončil s ďalšou diagnostikou. Mnohopočetné lézie (NMR predtým potvrdené 58 lézií), problém vírus v mozgu a nervovej sústave. Aj ho pomenoval, počula som to prvýkrát, opýtala som sa ešte raz aký je to vírus - zopakoval len že je to vírus zo skupiny pox. (na internete som potom hladala, ale  nič som k tomu nenašla). Akákoľvek komunikácia skončila a išla som ihneď na terapiu. Bol to piatok večer.

V sobotu ráno som vstala ako vymenená, plná energie, chôdza mimoriadne zlepšená. Prvá cesta bola do kuchyne urobiť si rannú kávu. Cítila som sa tak výborne, že jednou rukou som brala kávu, druhou zapínala kávovar a popritom som ešte hlavu otočila do boku (pri RS takéto spojené pohyby nemožné). Avšak hoci som to dokázala, ale moje telo už dávno odvyklo od takýchto "vývrtiek" a chytila som balanc. Cítila som že padám na chrbát. Nemala som sa čoho chytiť, tak som zapla všetky svaly v snahe to udržať. Takto so "zapnutými" svalmi som padla - narazila som najprv krížami na stoličku, ktorá odletela a ja som sa zviezla chrbtom po stole. Asi 10 minú ukrutná bolesť v krížoch, ktorá nepochopiteľne skončila, ale začal bolesť vpredu pod ľavým rebrom. Samozrejme som bola doma sama, zavolala som kamarátke, ktorá býva v susedstve. Prišla ihneď, volala dcére (medičke), čo ma to tam môže bolieť, keď som sa udrela na kríže. Doporučenie - ihneď volať sanitku. V nemocnici - rontgen, ultrazvuk, CT brucha. Trochu zakrvácaná slezina, pečeň, myslím že aj oblička. Veľmi ma o tom neinformovali, ale hneď presunuli na JISku, kde som bola na infúziách, bez jedla a pitia celý deň.Bolesti som nemala, len som sa cítila udretá. Pred večerom ma oblial silný pot a za 10 minút neznesiteľná bolesť na ľavej strane. Sestrička odmietla zavolať lekára, že ona vie čo má robiť a sedela. Povedala som jej, že ja tú bolesť vydržím, ale  budem kričať, aby ma počuli v celej nemocnici a aby to počul aj lekár. Tak lekára zavolala. Prišiel okamžite, pozrel na mňa od dverí a už to išlo. Zavolať sanitára, pripraviť operačku. Sanitára nemohli zohnať, tak lekár zobral moju posteľ a viezol ma na operačku. Cestou ešte krátka zastávka na ultrazvuku - silné krvácanie sleziny. Keď som sa prebrala z narkózy, tak som sa dozvedela, že slezina je von, že sa nedalo nič iné robiť.

Brucho rozrezané stredom od vrchu až dole- 26 stehov (robená revízia celého brucha). Pooperačný priebeh ukážkový, žiadna komplikácia, krvný obraz stále v norme. V nemocnici som strávila 10 dní. Po prepustení na tretí deň kontrola krvi. Trombocyty - 2,5 krát nad normu. Okamžite na hematologickú ambulanciu, ale v deň, keď som sa dozvedela tieto výsledky som išla na biorezonanciu (druhá) a aj k lekárovi vzhľadom k splenektonómii. Diagnostika - prvý krát autoimunita 90%, teraz zlepšenie na 10%. Podľa lekára pomohla jediná terapia. Pri všetkej úcte k nemu aj k biorezonancii, neverím že jediná terepia toto urobila. Možno po 2 týždňoch ako som prišla domov z nemocnice som nabrala odvahu a dala si do vyhľadávača - slezina. Okrem toho, čo ma v nemocnici môj lekár strašil (nie ten čo ma operoval, ale potom ošetrujúci, nebezpečie infekcie až sepsy pri vyoperovanej slezine - to bol dôvod, prečo som nechcela niš čítať o slezine) som sa dozvedela pre mňa podstatné informácie - slezina zachytáva baktérie a vírusy, je to prvá brána ALE ! niekedy už, keď je toho veľa, môže sa tam vytvoriť ložisko baktérií a vírusov a až autoimunita. Odrazu som všetko pochopila - môj organizmus by nezvládol sa uzdraviť kvôli slezine a preto som spadla a slezina musela ísť von. Nasvedčuje tomuto aj diagnóza u lekára - autoimunita z 90% padla na 10%. Toto mi potom potvrdili aj viacerí lekári.

Na vyletené trombocyty mi dal lekár homeopatické kvapky a zmenil terapiu. Trombocyty sa dostali do normy po 2 týždňoch!!!!(možno skôr, ale len vtedy sa bral kontrolný odber na moju žiadosť). Hematologička bola veľmi prekvapená, ale keď som jej povedala o biorezonancii a kvapkách, povedala, že obidvoje mi pomohlo.

Prepáčte, ale už nemôžem teraz pokračovať. Je to stále všetko pre mňa dosť emotívne, a to bol aj dôvod, prečo som stále odkladala písanie. Budem písať na pokračovanie - keď sa mi bude dať. Ešte je čo písať o viac ako 4 mesačnej terapii. 

niečo sa so mnou deje + zhrnutie liečby

 2 týždne sa nestíham čudovať. Niečo sa so mnou deje čo som vôbec nečakala. Veľmi si toto uvedomujem posledné 2 dni. Začalo to "milou " konverzáciou s Emily a vyvrcholilo to 2 noci dozadu, keď som sa zobudila a išla na WC(nič mimoriadne). Odrazu som zacítila taký silný nápor energie, že som myslela že sa z toho zbláznim a tá energia vo mne vybuchne a moje telo roztrhne. Hneď som si uvedomila, že táto energia sa začala vo mne hromadiť práve vtedy, keď sme s Emily viedli diskusiu a uvedomila som si, že túto energiu, ktorá bola skutočne neprimeraná, som dávala do diskusie a pritom som si neuvedomila, že sa niečo so mnou deje. Emily, prepáč, ja som skutočne nedokázala ovládať ten veľký nápor energie. Bol to mimoriadne silný pretlak energie, ktorý som si vôbec neuvedomovala.

Ale nie je to len energia, je tam viac vecí, ktoré sú pre moje telo nové. Je mi sústavne teplo a pri najmenšom pohybe sa moje telo zohreje ešte viac a blíži sa to k zalievaniu horúčky. Toto som v živote nezažila, vždy som mala nohy ľadové, ruky tiež aj napriek tomu, že som bola vždy naobliekaná a zdržiavala som sa vždy v teplých miestnostiach. Ako som začala atb, tento pocit zimy postupne slabol, ale dostala som sa akurát na pocit, že mi nebolo zima, nohy neboli ľadové, ale neboli ani teplé. A takto to bolo možno 2 roky. A teraz náhla zmena. V noci, keď sa zobudím, mám pocit že môj chrbát je spotený, ale je suchý, len je tak zohriaty ako pri potení. Už keby som sa začala aj skutočne potiť, nielen pocitovo. Umňa všetky cesty prirodzeného čistenia organizmu sú nefunkčné, upchaté, alebo neviem čo je s nimi. Ale myslím si, že je tam už náznak k lepšiemu. To isté bolo aj s mojím močom. Urgencia bola vždy veľká, ale moč bol vždy číry - až farba vody a nikdy nezapáchal. Po roku na atb, moč začal byť čiry, sfarbený do žlta a zapácha. Takže táto cesta čistenia už zdá sa byť funkčná. Len urgencia na atb sa mimoriadne zhoršila. Sú tam baktérie, necitlivé na doxy a roxi alebo také intenzívne čistenie? Keby to bolo to druhé, tak by som bola rada.

Pred WP moja chôdza bola hrozná. Členky stuhnuté, palce na nohách nehybné a navyše stále stiahnuté do vnútra, kolená som nezohýňala - boli stuhnuté a boleli a  boli stuhnuté aj bedrové kľby, ktoré však boleli málokedy. Zaujímavé bolo, keď ma začali bolieť bedrové kĺby, tak chôdza sa mierne zlepšila. Takže na takýchto nohách som chodila, ktoré boli navyše meravé a úplne necitlivé. Na WP sa mi postupne začala zlepšovať kvalita chôdze - začala som ovládať palce na nohách, hýbať nimi a prestali byť stiahnuté do vnútra - toto však postupne trvalo 4-4,5 roka a ešte stále sa niečo zlepšuje, čo som si ani nemyslela, že bol to problém. Členky sú volnejšie, hoci sú v nich stále nepríjemné pocity, píchanie, rezanie a pálenie. Tieto pocity však považujem za prejav regenerácie - pre mňa každý pocit, ktorý je iný, aké som mala pred atb počas 30 rokov je prejav regenerácie. Predtým som poznala meravenie, necitlivosť, väčšie meravenie, necitlivosť, a mohla by som toto opakovať ešte dlho. Nohy sú už citlivé, hoci v nich stále cítim rezanie, pichanie, klince, pálenie. Ale sú dni, najmä ráno, keď si myslím, že je v nich normálny pocit. Práve včera večer som si uvedomila, že chôdza už je normálna - obidve chodidlá kladiem rovno, palce nesmerujú do vnútra a chodidlo kladiem z päty na špičku. Najprv sa mi napravila ľavá noha asi po 3 rokoch, tá bola lepšia, a teraz konečne pravá noha, ktorá bola horšia od začiatku a pri akomkoľvek zhoršení sa zhoršilavviac ako ľavá noha. Viem, že ešte možu byť chvíle, keď sa mi nohy mierne zhoršia, ale bude to určite len krátkodobé a potom sa môžu dokonca ešte zlepšiť.

Mentálna hmla sa mi liečila asi 2 roky, po užití atb sa vždy na niekoľko hodín výrazne zhoršila. Zrak sa mi počas liečby zlepšil, oči sa mi neunavia tak rýchlo, ale vytvorili sa mi floaters, ktoré mám stále. Stredná hluchota na pravé ucho sa mi počas liečby zmenila na úplnú hluchotu, avšak asi po pol roku hluchota úplne zmizla (vytekal mi z ucha asi 3 dni krvavý hnis, a po vyčistený hluchota bola preč). Dutiny sa mi čistili niekoľkokrát a už hádam sú čisté. Asi 2 roky sa už môžem konečne aj nadýchnuť do plných pľúc - roky som sa mohla nadýchnuť len niekde pod krk.

Búšenie srdca - tep aj na 180 v kľude prestalo. Ruky boli meravé, necitlivé, slabé, udržať veci som mohla len keď som sa na to sústredila a vyvinula silu. Ruky sú už možno 4 roky ok - to bolo prvé, čo sa mi napravilo.

 Keď to teraz píšem, zisťujem, že sa mi napravilo veľmi veľa vecí, niečo úplne, niečo čiastočne. Čo zostalo, problém s chôdzou, hoci aj v nohách došlo k velikému zlepšeniu. Čo ma stále trápi, sú bedrové kĺby, chrbtica (hoci je to tiež lepšie), najmä kríže a panva. Práve dnes som mala silné pálenie v krížoch, kĺboch a panve. Konečne sa tam niečo hýbe. 

Ešte sa mi napravila zapcha, ktorá trvala od môjho detstva. Tá sa napravila ihneď po nasadení atb. 

Je zaujímavé, že aj pri prerušovanej atb liečby stále dochádza k zlepšovaniu. Pripisujem to tiež antimykotickej liečbe, ktorú som začala kvôli mykóze na nechtoch nôh. Mykóza sa už zlepšila na 80-90%. Ešte čo by mohol byť u mňa problém sú parazity. Ako dieťa som mala hlísty. Ale o ATP liečbe budem uvažovať, až keď skončím antimykotickú liečbu.

Ani som najprv neplánovala napísať zhrnutie mojej liečby, ale ako som písala, išlo to samo. Čo som si uvedomovala od začiatku mojej dg RS, že to nie je autoimunitné ochorenia a celá teória autoimunity je nezmysel a moja atb liečba toto potvrdila. Ak ste náhodou dočítali toto do konca, tak určite mnohí ste zistili, že mnohé ťažkosti o ktorých píšem, máte aj vy. Práve kvôli týmto ťažkostiam lekári mnohých vystrašia, že môže to byť RS, ale všetko má spoločnú príčinu - chronická infekcia, prípadne ďalšie chronické príčiny.

Ako pokračujem

Chcem napísať, ako sa vyvíja môj zdravotný stav po 3 mesiacoch. 

Reakcie na terbinafin pokračovali. Po užití poslednej tablety v balení (28), začali ma príšerne bolieť kĺby. Po konzultácii s mojou doktorkou som prerušila liečbu. Lenže reakcie v kĺboch pokračovali aj po prerušení terbinafínu a na druhý deň po prerušení som prestala chodiť úplne - silný atak RS, aký som v živote nemala. Jediné čo ma hneď napadlo, bolo nabehnúť na atb. Po užití prvej tablety roxi do pol hod som začala cítiť príjemné pocity v nohách, ale stále som nechodila (šúchajúce kroky dĺžky palcov na nohách a držiac sa oboma rukami, čoho sa dalo aby som nespadla a boj s prahom kto zvíťazí - to nie je chôdza). Po 2 hod spánku som vstala a išla na WC a chôdza sa už lepšila. Po 2 týždňoch atb -doxy, roxi, pulz tini chôdza bola lepšia ako pred začatím protiplesňovej liečby. Pokračovala som s 1/2 tbl terbinafínu denne. 6 týždňov to išlo celkom fajn, chôdza sa pomaly lepšila, reakcie minimálne. Po 6 týždňoch som začala cítiť že sa zase začína niečo diať v nohách, tak som nasadila atb a pokračovala v pol tbl terbinafínu. Tentokrát reakcie na atb boli podobné, ako keď som začínala liečbu - dokonca aj kýbel bo zapojený do reakcií. Po užití poslednej tbl tini v pulze sa zhoršila mimoriadne bolesť v kolenách. Po 2 hod spánku som v noci vstala a chcela ísť na WC, ale kvôli kolenám som sa nedokázala postaviť - dokonca ani náznak na pohyb tam nebol. Zobudila som manžela, aby mi pomohol. Zodvihol ma, ako ma dvíhal kolená boli úplne mimo a spadla som na zem. Potom som asi 10 min zápasila, opierajúc sa rukami o postel a pokúšala som sa postaviť. Nakoniec sa mi to podarilo za pomoci manžela. Zaujímavé - na WC som išla oveľa lepšie ako zvyčajne, dokonca som sa ani nemusela opierať. Hneď som užila ibalgin a po ďalších 2 hod spánku som sa zobudila a bez akejkoľvek pomoci sa postavila na prvý krát. Nechápala som tým reakciám - atak RS a kolená. Potom som náhodou otvorila diskusiu o biofilmoch, prečítala som si článok o nich a bolo mi odrazu jasné čo sa so mnou robí. Plesne vytvárajú biofilmy a cpn sa ukrýva v biofilmoch. Ja som zabíjala plesne a uvoľnilo sa veľa cpn - atak v nohách a kolenách.

Minulý týždeň som bola na kontrole u neurológa a aj na inf.ambulancii. Neurológ - ani zhoršenie ani zlepšenie, nohy ztuhnuté - vedela som z čoho, neurologička krútila hlavou, že nechápe tie moje reakcie, ktoré rýchlo prešli. Nemala som náladu vysvetľovať.

Inf. ambulancia - doktorka počúvala a nereagovala, keď som spomenula biofilmy, plesne, cpn hneď zareagovala, koľko atb mi má predpísať. A odobrala krv na protilátky na cpn. Očakávam, že sa zvýšili. ak je pravda o biofilmoch.

Na záver chcem napísať, že liečba chronickej infekcie je dlhodobá. Nejde to ani za týždeň, ani za mesiac, a v mnohých prípadoch ani za rok. Čím dlhšie je infekcia, tým dlhšie je liečba. Pri liečbe nezostáva nič iné, len zmierňovať reakcie známymi opatreniami a čakať, kedy reakcie prestanú. Pokiaľ sú reakcie, nemá význam meniť liečbu. Tým sa len všetko zhorší.

Prerušovaná liečba, Plesne

Nechce sa mi veriť, že je to už skoro rok od môjho posledného update v blogu.

Pokračovala som v plnom WP do polovice mája/kveten. Niekedy na prelome rokov som vymenila entizol za tinidazol. Reakcie na roxi a doxy a pulzy boli od začiatku roku minimálne, resp. skoro žiadne. V máji pri návšteve mojej doktorky ma prekvapila s vyhlásením, že ZP sa zaujímala o môj prípad a prečo užívam tak dlho tie isté atb. Záver ZP bol, že už mi moja doktorka nemôže pokračovať v predpisovaní atb, hrozili jej nepríjemnosti. Išlo o peniaze. To, že keby som išla klasickú liečbu na RS stálo by to ZP niekoľko desiatok násobne € viac, to ich nenapadlo. Prvotný šok som pomerne rýchlo rozdýchala s tým, že som si povedala všetko zlé je na niečo dobré. Cítila som, že by som už mala niečo v liečbe zmeniť. Bola som práve pripravená požiadať moju doktorku o rifampicín.  Zmena nastala, ale opačným smerom. Keďže tinidazolu mám do zásoby, doktorka mi sľúbila predpisovať atb každé 2 mesiace na 1 mesiac. Mala som vtedy 2 možnosti - pokračovať kontinuálne v atb a dokupovať si ich, alebo skúsiť prerušovanú liečbu. Najprv som sa rozhodla pre prvú možnosť (bola jednoduchsia a hlavne lepsia na psychiku), ale po diskusii so Sarah som sa rozhodla skúsiť prerušovanú liečbu. Vytvorila som si vlastnú teóriu, že cpn potrebujem vybíjať silnejšou palbou (rifampicin), alebo vybiť cpn prerušovanou liečbou s tým, že v období keď budem bez atb cpn si budú myslieť, že už nehrozí nebezpečie a vylezú z úkrytov a ja ich prekvapím s atb a vybijem. Sarah mi bola a je veľkou oporou v prerušovanej liečbe, hoci teraz už to tak nepotrebujem.

Po prvom týždni od prerušenia som dostala príšernú slabosť do nôh, nohy ma nechceli držať a problém prejsť krok. Po prvotnom šoku som si povedala, že sú slabé z toho, že som ich málo používala, ani som necvičila, lebo to nešlo. Lahla som si na postel a začala cvičiť ľahké cviky na celé telo - od palcov nôh po krk. Na moje ďalšie veľké prekvapenie, cvičenie nohami bolo symetrické, čo nebolo možno 20? rokov predtým a vedela som, že pocit slabých nôh nemôžu byť RS symptómy. Po docvičení som začala zázračne chodiť, slabosť bola preč, balans dobrý, len po chvíli ma začali bolieť kĺby a musela som si sadnúť. Po ďalšom týždni som dostala príšernú bolesť do nôh, kĺbov, svalov chrbta, chrbtice nielen v pohybe ale aj pri sedení a dotyku. Predpokladala som, že príčina môžu byť enterokoky, ktoré mi opakovane zistili na gynekológii, tak som zavolala mojej doktorke a presvedčila som ju, aby mi predpísala amoksiklav, čo nechcela, ale keď dačo chcem, dokážem presvedčiť hoci aj v tom okamihu nelogickými argumentmi a doktorka ostala v šoku a predpísala. Po prvej dávke bolesti začali ustupovať a do 3 dní boli úplne preč a cítila som pozitívne zmeny v kĺboch a celých nohách. Po dobratí amoksi som dokázala prejsť do 200 m s trekovými palicami bez bolestí. Pred amoksi - 10-20 m a musela som si sadnúť. Už mi to bolo jasné, že enterokok (alebo nejaká iná baktéria citlivá na moksiklav) mi pôsobí aj v kĺboch a myslela som si, že to už pôjde len k lepšiemu. Ale bolesti v kĺboch sa začali vracať a ja som prešla stále menej. Pred mesiacom som bola na preventívnej gyno prehliadke a požiadala som doktorku o kontrolné stery (ju by to nenapadlo). Výsledky boli mimoriadne prekvapivé - masívne enterokoky, masívne e-coli, žiadne laktobacily a trocha candida. Gyno ťažkosti som nemala a nemám žiadne okrem zhoršených kĺbov. Zobrala som výsledky a išla za mojou doktorkou, ktorá sa zhrozila a cítila sa za výsledky zodpovedná a vyhlásila, že mi už nepredpíše žiadne atb. Jediné čo mi doporučila, doplniť laktobacily a potom preliečiť na gynekológii. Laktobacily som dopĺňala lokálne a minulý týždeň som bola na kontrolnom stere, výsledky by mali byť zajtra. Som rozhodnutá najprv vybiť enterokoky, počas atb dopĺňať lokálne (nielem orálne, je to nepostačujúce) laktobacily a e-coli zatiaľ neriešiť.

Je tu ešte jedna ďalšia vážna vec, ktorá mi škodí v kĺboch a v celom tele. Tušila som to dávno, ale riešila povrchne, neskôr som si bola istá a včerajšia diskusia o plesniach, candide a fluko ma o tom ešte viac utvrdila. Asi pred 15 rokmi sa mi veľmi rozmohla plieseň na nechtoch nôh. Vtedy sa mi zo dňa na deň veľmi zhoršila chôdza. Dovtedy som denne chodila peši do práce a z práce, čo sú 2 km a počas dňa som v práci prešla ďalšie 2 km- spolu 6km denne. Pri chôdzi najmä späť domov, som sa veľakrát už ledva doplazila, ale som chodila. Boleli ma len príšerne kríže, ktore som považovala za problém mojej chôdze. Moja neurologička ma presviedčala, že príčina je v mozgu a ja som si vždy, keď ma rozboleli kríže a nevládala som chodiť povedala (prepáčte mi to), že ak mám mozog v zadku, tak je príčina príčina mojej zlej chôdze mozog. Od plesne na nechtoch som dokázala prejsť max 750 m denne a postupne stále menej. Ešte ma dorazili v kúpeloch, keď mi dali horúci parafín na kríže a kĺby. Ako som vyšla von z procedúry, dokázala som prejsť 10 krokov a musela som zastať a takto to zostalo s tým, že tých krokov bolo postupne stále menej. Zrejme mi horúci parafín zaktivoval infekciu a zápal.

S nechtami som išla hneď za kožnou doktorkou, ktorá je moja kamarátka a dohodli sme sa, že to budeme liečiť len lokálne, keďže som nechcela lieky, lebo som si myslela, že mi môžu uškodiť na RS. Omyl! Teraz viem že opak je pravda. Lokálne sa to vyliečilo, len ani nie do roka, pleseň bola naspäť a ja som to riešila občas, vodičkou, masťou a všelijakými hlúposťami, ktoré mi predpísala kamarátka na telefón, lebo som nemala kedy a aj som nevládala tam zájsť. Zakaždým mi len deti doniesli recept a ja som si tie zbytočnosti aplikovala len sporadicky, podľa veľkosti únavy večer, čo bola väčšinou veľká.

Pred 2 týždňami som užívala 8 dní fluco, 100 mg denne. Prvý deň zlepšenie v kĺboch, a potom už bolo každý deň len horšie a skončilo to tak, že keď som si musela ísť po ďalšie balenie, problém prejsť 2-3 kroky - bolesť v kĺboch, zlý balans, obavy že len keď niekto prešiel okolo mňa tak spadnem z "prievanu" ktorý urobil. Zrelá na vozík.  Keby ma videla neurologička jednoznačný záver by bol silná progresia RS. Ale ja viem, že to tak nie je. Kamarátka nedala na sebe nič znať, ale bola určite zhrozená a navrhla mi zmenu lieku, že fluco mi môže ešte predpísať na max 2-3 týždne a druhý (terbinafin na hubové infekcie) mi môže predpisovať dlhšie a užíva sa min 3-4 mesiace. Pod terbinafinom sa mi ihneď začala zmenšovať bolesť v kĺboch a niekoľko hodín po lieku lepšie chodím a pred liekom sa to zase zhorší. Čo je veľmi zaujímavé, objavujú sa mi reakcie aj v miestach, kde by som nečakala – ako pod atb. Hlava, čelo, dutiny (vyšli mi hnusné veľké tvrdé hlieny), kĺby, členky, chodidlá, v ktorých cítim ďalšie zlepšenie, čo už pod atb stagnovalo – dokážem sťahovaním  a vystieraním prstov na nohách si obuť šlapky, čo som nedokázala veľa rokov – obúvala som ich opretím o niečo a zasunutím nehybného chodidla do šľapky. Dokonca to dokážem aj pravou nohou, ktorej chodidlo a palce boli nehybné pred antimykotikami.  Minulú noc som sa zobudila na silnú bodovú bolesť v rebrách, vyzeralo to na chrbticu, ale bolesť bola v každej polohe a najmä pri dýchaní. Prešla len keď som si lahla na brucho, ale zase kríže a krčná to neznesú. Noc som zvládla bez liekov proti bolesti, zakaždým po chvile lahu na bruchu bolest ustúpila, ale za 1-2 hod som sa znovu zobudila na bolesť stále v tom istom mieste. Ráno už bolesť neustúpila vôbec, ani po ibalgine, ktorý som si dala len raz a tak som zavolala mojej praktickej lekárke a požiadala o lieky na uvolnenie bloku v chrbtici. Dnes je bolesť sústavná, ale dokážem existovať, len sa bojím, keď si lahnem a zohrejem chrbát, že sa ešte zhorší. Začína sa mi to javiť ako ďalšia reakcia na antimykotiká. Zdá sa mi, že lieky na chrbticu užívam zbytočne, prejde to pod antimykotikami. Keď som mala 15 som užívala 10 dní atb na zápal pľúc, lebo ma bolelo pod rebrami. Po dobratí lekárka skonštatovala, že som to brala zbytočne, kontrolný rontgen nepotvrdil žiadnu zmenu po atb a že bolesť bola z chrbtice.  Vyzerá mi to, že sa môže ozývať ložisko čo mám na pľúcach, v detstve som mala pár krát zápal pľúc aj pohrudnice. Žeby ten zápal spôsobili plesne? Bolesť je od začiatku najväčšia pri nádychu  A dráždi ma do kašľa. Mne už to teraz začína vychádzať, že som zaplesnená a prerastená baktériami od detstva, a obidvoje žijú, verím že už len žili v dokonalej symbióze v mojom tele.

Ešte pár slov doplním k mojej prerušovanej liečbe. Dala som 5 dvoj týždenných cyklov. Postupne som prestávky lepšie znášala. Posledný cyklus mi spôsobil najväčšie reakcie, dokonca prvé dni aj na roxi a doxy. A pulz som kvôli reakciám skončila po 4 dňoch.

A prečo vidím pozitívne moju prerušovanú liečbu? Keby som ju nezačala, tak nezačnem riešiť plesne. Teraz je mojím hlavným cieľom zbaviť sa plesní a enterokoka. Ak bude treba dám aj ostatné atb. Dúfam, že ste vydržali čítať do konca. Písala som čo najstručnejšie, ale stručnejšie to už nešlo 

Vstup do života

Po 30 rokoch RS a roky predtým, čo bolo celé moje detstvo a mladosť som bola stále unavená, hlava sa mi točila a žila-nežila som, stále som sa len zhoršovala. Len teraz začínam zisťovať čo je život a vnímam ho naplno. Tie celé roky pred WP život išiel okolo mňa, bola som len ako jeho pozorovateľ, hoci som bola hlavná postava v tom deji. Tento môj nový život začal asi pred 2-3 mesiacmi. Plné 3 roky na WP, prvé 2 roky som nevedela či žijem, alebo nie, po týchto 2 rokoch som začala zisťovať malé zlepšovania. A po 3 rokoch prišiel život, ktorý vnímam. Moja chôdza stále nie je to, čo by som chcela, ale stále sa lepší. Celý môj život som chodila, ale to nebol život. 

Nechám každému na zváženie, či sa oplatí prežiť ťažké roky na WP.

Pokračovanie liečby

Po 27 pulzoch začínam lepšie fungovať. Zvládam stresové situácie, ktoré ma fyzicky neoslabia a dokážem doma urobiť oveľa viac domácich prác, čo ma vždy mimoriadne vyčerpávalo. Kĺby stále bolia, ale už mi dovolia byť dlhšie na nohách a viac chodiť. Pred 3 týždňami som prerušila WP na týždeň, lebo na gynekológi mi zistili baktériu, ktorá nebola citlivá na doxy a roxi. Zistili mi to viac ako pred rokom, ale moja doktorka to nechcela vtedy riešiť, že  mám atb. Ale pred mesiacom som mala veľké problémy, bola som schopná akurát zavolať telefonicky moju lekárku a požiadať ju o atb. Nepáčilo sa jej to a nechcela, ale ja som trvala na svojom a povedala som jej, že tá baktéria nemala kde zmiznúť, lebo nie je citlivá na doxy a roxi. Tak nakoniec povedala, nech  niekoho pošlem a predpísala mi amoxyklav. Myslím si, že aj amoxyklav mi pomohol k celkovému zlepšeniu. Zlepšila sa veľmi urgencia močového mechúra cez deň, povedala by som že je to už skoro úplne v poriadku a cez noc je to tiež lepšie, hoci nie ešte úplne v poriadku. Bola som presvedčená, že tá baktéria môže byť aj v močovom trakte, nie je to ďaleko, a myslím si, že zlepšenie urgencie to potvrdzuje. Chôdza sa tiež lepší, po byte sa pohybujem oveľa rýchlejšie. Tak neviem či tá baktérie tiež nerobila problém v kĺboch. Chystám sa ísť na kontrolné stery aby som vedela, či je baktéria už preč a ak tam ešte bude, liečbu riešiť cez moju infektologičku. Myslím si, že tú baktériu som tam mala dlhé roky, hoci sa nikdy nezistila, lebo ťažkosti aké som mala pred mesiacom som mávala pravidelne ale boli mierne a spontánne vždy prešli. Myslím si, že ako pokračujem s WP a moja imunita sa čistí od cpn, tak vychádzajú na povrch baktérie, ktoré boli potlačené cpn, ktoré sa hrali na imunitu, ale baktéria tam bola a škodila.

Kontrolná MRI po roku

Pred dvoma dňami som bola na kontrolnej MRI mozgu. Popis snímku presne taký istý ako pred rokom - žiadne nové ani aktívne ložisko. Keďže za tri roky ako som na WP, je nález stále rovnaký, všetko nasvedčuje tomu, že progresia RS je zastavená.
Reakcie na liečbu sú už minimálne, tak v najbližšej dobe chcem vymeniť doxy za benemicin (už nad tým dlhšie uvažujem, ale zdá sa že teraz by už to mohlo byť).
Cítim sa každý deň lepšie, robím doma každodenné činnosti bez následnej únavy, akurát ma bolia kríže a kĺby. Ale u mňa aj táto bolesť je známka zlepšovania, lebo dlhé roky som už necítila žiadnu bolesť, len som sa nevládala hýbať, stáť a nedokázala som nič robiť. Začínam už aj cvičiť a bicyklovať na rotopéde, a ani toto mi nespôsobuje únavu a slabosť.
Atb zvládam dobre, žiadne zalúdočné ani črevné potiaže, práve naopak, na atb sa mi úplne upravila dlhoročná zácpa. Mám presný režim, zásada atb na plný žalúdok(okrem roxy), pri entizole viacej jem. Dennodenne probiotiká 2 tobolky, na noc 1-2 probiotické nápoje. Glukózu ráno do kávy, a to mi stačí. Ešte pred 2 mesiacmi som musela glukózu aj v priebehu dňa, lebo bez nej mi hlava nefungovala a točila sa. Carbofit už tiež beriem len 1x denne, na začiatku liečby to bolo 3x denne, neskôr 2x. Chlamýdie že mám ešte stále pozitívne (podľa telefonátu s mojou doktorkou).

Zhrnutie po 20pulzoch

Uz som sa dlhsie neozvala, chcem kratko napisat ako pokracujem v liecbe. Citala som tu vela hlasov, ktore spochybnuju ucinky atb liecby. Po skoro dvoch rokoch kontinualne na atb, 20 pulzoch sa citim podstatne lepsie, vladzem viac, dokazem dlhsie byt na nohach, prejdem niekolko krokov bez akejkolvek podpory (pre niekoho kto nevie co to je SM/RS asi si nedokaze predstavit co to znamena), hlava jasna, v nohach ziadne spazmy, dycham zhlboka bez sustredenia, predtym ani pri sustredeni som sa nedokazala nadychnut - dych zastal v pol priedusnici, sila ruk je rovnaka, v noci lepsie spim, zobudim sa 1-2 krat kedy musim ist na WC -predtym som vstavala kazdu 1-1,5 hod. Co ma este stale trapi su klby a krize, hoci je to uz trochu lepsie. Uvazujem v najblizsej dobe vymenit doxy za rifampicin. Takze aj pri takej zlej diagnoze ako je RS je zlepsenie a verim, ze kazdy kto vydrzi tuto liecbu ma sancu na podstatne zlepsenie svojho zdravotneho stavu.

protilátky na chlamýdie

Protilátky na chlam sa mi vyvíjajú nasledovne:

                                 IgM                            IgA                                      IgG

22.4.2009                                       26,65 EIU                                       -

28.9.2009                                        26,78 EIU                               34,76 EIU

29.1.2010                                         31,60 EIU                              32,77 EIU

20.8.2010                                         34,12 EIU                              45,38 EIU

6.12.2010                                         8,46 EIU hraničné                  85,19 EIU

5.5.2011                                           10,72 EIU hraničné                68,39 EIU

26.10.2011                                       29,59 EIU                               35,70 EIU

16.4.2012               1,81kU/l-neg      15,8kU/l-ľahko zvýš              7,53 kU/l - neg



ATB som brala neprerušovane od mája/kveten 2009 do mája 2012, odkedy som na prerušovanej liečbe a darí sa mi stále predlžovať prestávky.

 

nbsp;

kontrolná MR

Dnes som absolvovala kontrolnú MR mozgu s nasledovným záverom:

V porovnaní s predchádzajúcim MR vyšetrením z 1.7.2008 sa MR nález podstatne nezmenil, počet, veľkosť a charakter lézií je stacionárny. Lézie postkontrastne signál nemenia, nevysycujú sa - nevykazujú aktivitu.

Objavila sa cysta v ľavej PND./Myslím si, že je to dôsledok liečby. Paradoxne priechodnosť dutín je voľnejšia - dýcha sa mi oveľa ľahšie, tak ma tá cysta netrápi.Toto je pre mňa najdôležitejšie - lézie sa nemenia a nie sú aktívne - známka, že liečba zaberá. Pokračujem v liečbe a dúfam, že nejaké lézie sa zmenšia. Posledný pulz, ktorý som ukončila pred 3-mi dňami bol dosť krutý čo sa týka reakcií. Tlaky v celej hlave okrem sánky - dutiny prínosné, čelové, celý vrch hlavy, celá zadná časť, oblasť uší a za nimi, a celá oblasť tlakov skončila až niekde v krčnej, potom nasledovalo svrbenie povrchu hlavy až niekde do vnútra hlavy, pocit silného zatekania z dutín až do žalúdka a z tohto nevoľnosť, pichľavá bolesť v pravom kĺbe, stiahnuté medzirebrové svaly, ale popritom sa mi ľahšie dýchalo a hlbšie som sa nadýchla a môj stály spoločník bol kýbel, lebo som mala stále pocit, že môže byť užitočný, ale nepoužila som ho. Zase lepšie chodím, prejdem niekoľko krokov bez pridržania a tie kroky sú dlhšie, cítim vracanie sa stability/pomalé/, dokážem sa otočiť, zmeniť smer chôdze a nezabalancujem. Tak to hádam už pôjde k lepšiemu.

7.pulz

Som 10 dní po siedmom pulze/5 dní 3x500mg/. Myslela som si, keď som začínala s WP, že sa k pulzom ani nedopracujem, resp. že ma položia. Z vlastnej skúsenosti sa mi potvrdilo, že keď sa nabieha pomaly na atb, tak aj pulzy sa zvládajú inakšie. A už mám za sebou sedem pulzov. Teraz už každý pulz sa snažím dať 3x500mg enti, iba ak sa začne búriť žalúdok, dám 2x500mg. Zistila som, že keď beriem enti počas jedla, tak žalúdok to zvláda, ale ak si dám ho po jedle, tak sa žalúdok búri. Tiež sa snažím brať stále carbofit 2x7 toboliek. Počas pulzov je to ťažké najmä zvládať časovo aj doplnky a najmä probiotiká, tak sa niekedy stane, že nedám probiotiká alebo doplnky, a radšej dám carbofit. Ten sa mi vtedy zdá dôležitejšie brať ako doplnky. Ak nedám carbofit hneď mám kolotoč a tlaky v hlave, ktoré cestujú po celej hlave - čelo, vrch, zátylok, uši... Tiež stále sladím glukózou, ktorú tiež musím a čo je zaujímavé, nemám už také problémy s candidou. Ak sa objavia,tak sú nepatrné a dám si hneď olive leaf extract. Priebeh pulzu - 1.deň ráno silné točenie hlavy, ktoré v priebehu dňa ustúpilo a keď sa objavilo neskôr nebolo už také intezívne, ale som už počas pulzu zase začala viac vládať fyzicky robiť. Je to stále málo, ale nie je to už vôbec nič. Zdá sa mi, že sa mi začína pomalinky vracať stabilita pri chôdzi a istota pohybov, ale zatiaľ nekričím hop. To je ešte ďaleko. Dnes cítim príjemné rozlievanie v ramenách, ktoré ide dole rukami a je to už aj v nohách. Pred dvomi rokmi som mala stále stiahnuté palce na nohách - ohnuté dovnútra, práve som sa tu dočítala na stránke že sa tomu hovorí "párkové palce", tak to je úplne preč. Palce sa mi pod atb vystierali stále pomalinky a teraz môžem s istotou povedať že sú také vystreté, že si ani nepamätám č isom ich mala niekedy v mojom živote také vystreté. Ešte počas chôdze mi ich môže začať sťahovať, ale to teraz neposúdim, lebo sa do chôdze zatiaľ veľmi nesilím, len pár metrov, aby sa náhodou nestalo, že budem skúmať zem zblízka. Stále občas sa ozvú kĺby, občas kolená, tlaky v krčnej, ale toto mi až tak nevadí, lebo sú to nie také zlé pocity, aké som mávala roky. Cítim viac energie, mám pocit, že by som začala na plno fungovať, ale rýchlo zhasnem a radšej sa posadím. Roky som mala pocit, že keď sa postavím, neprejdem ani krok, čo som sa cítila taká vybitá z energie. Vždy som vravela, že keby som sa mohla tak nabiť ako mobil. Teraz sa cítim nabitá, len svaly a nervy stále asi nevedia čo s tým, a ešte aj kĺby a kríže ma blokujú. Tak to by asi bolo všetko, za 3 týždne idem na kontrolné NMR mozgu, tak som veľmi zvedavá na výsledok. Určite o tom napíšem.

6. pulz

Som 3 týždne po 6.pulze - 4 dni. 3x500 mg, piaty deň som už stratila odvahu a asi som urobila dobre. Reakcie - prvý deň pulzu hneď ráno po prvej dávke príšerné točenie hlavy cca 2 hod - musela som len sedieť, nemohla som vstať zo stoličky. Potom točenie prešlo a po každej dávke znovu začalo, ale už menšej intenzity do tretieho dňa. Toto isté som mala aj počas piateho pulzu. Boli aj ďalšie reakcie, ktoré som až tak nevnímala, lebo ako prišli tak aj odišli. Po pulze mám zase jasnejšiu hlavu a trochu lepšie chodím, ale stále je to na figu. Čo bol pre mňa šok, bola príšerná bolesť pred týždňom v chrbte pod ľavou lopatkou vystrelujúca do ramena a pod pazuchu a nemožnosť sa vôbec nadýchnuť. Zalievala ma horúčka. Aj som dúfala, že je to blok v chrbtici, ale vzhľadom k tomu, že to bola ľavá strana, volala sa večer RZS. Natočili mi EKG a bolo v poriadku, dostala som dvojitú dávku tramalu, ktorý vôbec nezabral. Až niekedy nad ránom som sa mohla aspoň trochu nadýchnuť a som zaspala. Celkovo to, ako som sa cítila, vyzeralo to na kvázi atak RS, o ktorom píše Dr.Wheldon, že sú bežné pri liečbe. Počas ďalších 2-3 dní sa to postupne uvoľňovalo, 2 dni som brala brufen. Zase sa mi zhoršilo počas týchto dní točenie hlavy, ale už sa to lepší. Preto píšem o kvázi ataku, lebo sa to uvoľnilo do 5 dní a taký atak vždy trval 2-3 týždne aj dlhšie. Dnes som bola na kontrole na neurológii. Záver - nález nezmenený. Idem na MR mozgu, tak som zvedavá, čo ukáže. 

Štvrtý pulz

Som 2,5 týždňa po štvrtom pulze /4 dni 3x500mg/. Pulz som zvládla zase relatívne dobre - boli častejšie návštevy WC, najmä v noci /už sa to upravilo/, kĺby a kolená neboleli až tak, že by som sa nemohla postaviť, hoci boleli viac, mimoriadne silno ma boleli ramená /na striedačku po niekoľkých hodinách/, ramená ma bolievali keď som mala 12-13 rokov a potom už ruky len slabli. Zdá sa mi, ako keby mi ruky zase zosilneli. Bolo zvýšené točenie hlavy, zvýšená neistota, ale čo bola teraz pre mňa novinka - asi 5 dní po pulze som mala pocit, že sa mi v hlave vytvorila nejaká tekutina, a pristala by som, keby mi ju lekári injekčne vytiahli /až také pocity/. Asi po týždni som dostala zvláštnu virózu - tečenie z nosa, bolesť sliznice nosohltanu, priedušnica, kýchanie, mierny kašeľ - ale všetko veľmi mierne. Z nosa som každý deň vyfúkala číre hlieny - asi tá tekutina z hlavy?!? Nedávala som do nosa žiadne kvapky, ani nič od kašľa na uvoľňovanie, a samo sa to čistilo. Teraz sa mi zlepšila hlava, čísla vo výpočtoch mi niečo hovoria - súvislosti a viem zhodnotiť výsledok. Toto som nedokázala niekoľko rokov, akokeby matematické centrum som mala bloknuté, a teraz sa to odbloklo. Celkovo dokážem lepšie rozmýšľať, uvažovať, prichádzam na súvislosti - čiže logika sa vracia do normálu a prestávam zabúdať. Čo sa nehýbe, alebo mimoriadne pomaly, je chôdza. Ale tá sa asi tiež lepší, ale ja to asi nevidím - keď už chcete chodiť, tak aj malé zlepšenie sa zdá, že je nič. Pripravujem sa na ďalší pulz od soboty.  

Powered by Drupal - Modified by Danger4k